Mohlo by sa zdať, že dobre sa ospravedlniť je jednoduché - povedať "prepáč" sa predsa väčšina z nás učí už od mala. "Povedz sestre/bratovi prepáč, že si jej/mu zbúral domček", hovorí nejeden rodič. Dieťa to v mnohých prípadoch aj zopakuje a záležitosť sa uzavrie. V dospelosti však už často nie je také jednoduché ospravedlniť sa efektívne.

Možno ste sa sami stretli s tým, že hoci ste sa ospravedlnili, druhá strana to nezobrala veľmi nadšene. Alebo sa aj ospravedlnili vám, ale to ospravedlnenie bolo také, že ste ani nevedeli, či to druhý myslí vážne. Neraz zažijeme ospravedlnenia, ktoré sú akési plytké a nedokážeme ich prijať. Nie sme si istí, či to druhý myslí úprimne, či mu je to ľúto, a tak mu nedokážeme veriť. Prípadne za ospravedlnením počujeme skrytú výčitku. Nielenže nám také ospravedlnenie nepomôže odpustiť, urovnať konflikt, či zlepšiť vzťah - môže dokonca viesť k tomu, že sa ešte viac nahneváme, vzdialime a odcudzíme.

Ako teda vyzerá efektívne ospravedlnenie? Aké znaky by malo mať ospravedlnenie, aby bolo liečivé pre tých, ktorým sa ospravedlňujeme, ale aj pre nás, keď sme druhého zranili? Výskum ukazuje na niekoľko charakteristík, ktoré by efektívne ospravedlnenie malo mať.

Efektívne ospravedlnenie:

1. Je úprimné.

Úprimnosť a autentickosť je najdôležitejšou charakteristikou efektívneho ospravedlnenia. Od toho, či ospravedlnenie postavíme na základoch autentickosti a úprimnosti, sa odvíja celý jeho ďalší úspech. Od našej úprimnosti totiž záleží, čo do ospravedlnenia zahrnieme a ako ho povieme - druhý našu úprimnosť väčšinou vycíti. Aj výskumy nám ukazujú, že kým úprimné ospravedlnenie pomáha druhému odpustiť nám, neúprimné ospravedlnenie môže viesť k ešte väčšiemu hnevu.

Ak sa ospravedlňujeme iba preto, lebo si myslíme, že to od nás druhý očakáva, nerobme to. Ak sa máme ospravedlniť neúprimne, radšej sa neospravedlňujme vôbec. Doprajme si čas a priestor na vnútornú reflexiu. Možno potrebujeme vnútorne oddeliť to, čo sme urobili nesprávne, od hodnotenia seba ako človeka. Dospieť k porozumeniu, že nie som zlý človek, aj keď som urobil chybu. Efektívne sa totiž ospravedlňujeme z miesta, kde sa dotýkame svojej viny, ktorá nás motivuje k náprave - nie však z miesta bolestivej hanby, tá ospravedlneniu naopak bráni.

2. Prijíma zodpovednosť za svoje správanie, neobviňuje druhého.

Efektívne ospravedlnenie uznáva, že to, čo sa stalo, bolo nesprávne a nemali sme to urobiť. Pri ospravedlnení teda ,,nehádžeme” vinu na druhého, aby sme sa zbavili tej vlastnej.

Keď sa ospravedlňujeme efektívne, oddeľujeme to, čo sme my urobili alebo neurobili, od toho, čo urobil alebo neurobil druhý človek. Prijímame plnú zodpovednosť za svoje správanie a vzdávame sa zodpovednosti za správanie druhého.

3. Konkrétne opisuje, čím a ako sme druhého zranili.

Keď sa chceme ospravedlniť efektívne, je dobré presne zopakovať, čím sme druhého zranili. Toto môže byť pre niektorých ľudí tá najťažšia úloha. Pokiaľ sa príliš hanbíme za to, čo sme urobili alebo povedali, naša hanba nám to zopakovať nedovolí.

Ak však dokážeme láskavo pristúpiť k našim chybám a prijať za ne zodpovednosť, ospravedlnenie môže pomôcť ako nám, tak aj druhému. Pýtate sa ako na to? Povieme napríklad: "Keď som povedala, že nikdy nič doma neurobíš, musel si sa cítiť nahnevane," alebo "Keď som včera zabudol na dohodnutú večeru, musela si byť sklamaná."

4. Jasne vyjadruje ľútosť.

Môže sa to zdať ako ľahké a jednoznačné, jasne vyjadriť pri ospravedlnení ľútosť. Koľkokrát ste sa však už stretli s ospravedlním, ktoré s úsmevným tónom hovorilo "Hm, asi som to nemala urobiť?" či "Asi som to prehnal, však?"

Efektívne ospravedlnenie priamo a jasne vyjadruje ľútosť. Hovorí "prepáč" alebo "je mi to ľúto" - formulky, ktoré keď sú úprimné, nie sú iba frázami, ale jasným signálom, že sa naozaj chceme ospravedlniť.

5. Uznáva pocity druhého a dôsledky činu.

Ak chceme, aby druhý skutočne cítil, že to myslíme s naším ospravedlnením vážne, je dôležité empatizovať s jeho bolesťou. Uznávať jeho pocity a dôsledky činu.

Môžeme napríklad povedať: "Vidím, že ti to veľmi ublížilo. Máš právo byť nahnevaný, lebo to, čo som povedala, nebolo správne. Rozumiem, že mi teraz nedokážeš veriť."

6. Dáva čas a priestor na zdieľanie.

Výskumy ukazujú, že ospravedlnenie, ktoré prichádza neskôr po konflikte, je efektívnejšie ako to, ktoré prichádza okamžite po konflikte. Pýtate sa prečo? Výskum zistil, že mechanizmom, ktorý to vysvetľuje, je čas a priestor, ktorý dostane zranený človek na zdieľanie.

Je preto dôležité poskytnúť druhému dostatok času a priestoru na spracovanie zranenia. V tomto priestore je dobré zamerať sa na naozajstné načúvanie, čo druhý potrebuje. Možno nám potrebuje zopakovať (aj viackrát), ako ho naše správanie zranilo. Možno potrebuje povedať, čo stratil a aké je pre neho teraz ťažké dôverovať nám. Doprajme mu tento priestor. Nečakajme, že nám okamžite odpustí. Nemanipulujme k odpusteniu. Tak, ako je ospravedlnenie našou voľbou, odpustenie je voľbou nášho blízkeho.

7. Pýta sa, čo môže urobiť pre nápravu.

Ak sa chceme skutočne napojiť na druhého a jeho potreby, môžeme sa pýtať: "Čo môžem urobiť, aby som to napravil alebo napravila?" Získaním odpovede na túto otázku môžeme lepšie pochopiť potreby druhého človeka a aj spôsob, ako ich môžeme naplniť.

Pre niekoho to môže byť ticho a priestor, v ktorom si potrebuje situáciu spracovať sám. Pre iného je to poskytnutie dostatku času na vyjadrenie všetkých svojich pocitov a myšlienok, ktoré je dôležité nielen vypočuť a porozumieť, ale aj empaticky toto porozumenie odkomunikovať. Inokedy potrebuje zranený človek zažiť, že pri najbližšej príležitosti toto správanie nezopakujeme. Keď porozumieme tomu, čo druhý potrebuje, môžeme urobiť úprimný záväzok - sami aj pred sebou, aj pred ním - že urobíme všetko preto, aby sme naše zraňujúce správanie už nezopakovali, ale naopak napravili.

Verím tomu, že efektívne ospravedlnenie je možné kultivovať, keď ho postavíme na základoch úprimnosti a zodpovednosti za to, čo sme vykonali. Z tohto miesta sa môžeme dopracovať k skutočnému súcitu k druhému, kedy cítime jeho bolesť, netlačíme do odpustenia, ale poskytujeme dostatok času a priestoru, ako aj dôvodov na dôveru v to, že dané správanie viac nebudeme opakovať.