1
Odpustenie nie je zabudnutie na zranenie.
-
Zabudnúť na zranenie zvyčajne znamená popierať ho. Odpustením si však pamätáme inak, spomienka
sa stáva menej bolestivou.
2Odpustenie nie je ospravedlňovanie zranenia.
-
Pri ospravedlňovaní zranenia sa ľudia často presvedčia, že si zranenie zaslúžia, lebo druhý mal
dobré dôvody na to, aby ich zranil. Pri odpustení, naopak, uznávame, že to čo sa stalo bolo
nesprávne a nemalo by byť opakované.
3Odpustenie nie je popieranie zranenia.
-
Popieranie zranenia je prirodzenou obrannou tendenciou pred veľkou bolesťou zo zranenia. Niekedy
sa tak človek môže tváriť, že sa "nič vážne nestalo”. Neodpúšťame však preto, že sa "nič také
vážne nestalo", ale odpúšťame napriek tomu, že sa stalo niečo vážne.
4Odpustenie nie je zmierenie s človekom, ktorý nás zranil
-
V dobre fungujúcich vzťahoch môže ísť odpustenie ruka v ruke so zmierením, teda znovunastolením vzťahu po odlúčení alebo konflikte. Zmierenie s druhým však niekedy nie je možné a ani odporúčané - najmä ak sa jedná o vzťah, ktorý je pre človeka zraňujúci a málo bezpečný. Odpustiť teda môžem bez prítomnosti zmierenia, z ,,bezpečnej vzdialenosti” - môžem odpustiť pre seba, vo svojom vnútri, nie pre druhého človeka. Druhý o mojom odpustení nemusí vedieť.
5K odpusteniu nie je potrebné, aby sa nám druhý človek ospravedlnil.
-
Hoci úprimné ospravedlnenie zvyšuje ochotu odpustiť, môžeme odpustiť aj bez toho, aby sa nám
druhý ospravedlnil. Ak čakáme na ospravedlnenie k tomu, aby sme odpustili, dávame príliš veľa
moci nad naším duševným zdravím do rúk druhého človeka.
6Proces odpúšťania zahŕňa láskavosť k sebe samému.
-
Odpúšťanie je o láskavosti k sebe samému a k svojej bolesti. Je o učení sa súcitného prístupu k sebe. To niekedy znamená postarať sa o seba tak, ako by sme sa postarali o niekoho na kom nám záleží, inokedy to znamená stanoviť si hranice.
7Odpúšťanie sebe je o rozvíjaní láskavosti k sebe spolu s prijatím zodpovednosti.
-
V procese odpúšťania sebe sa učíme byť k sebe súcitní a láskaví. Prijímať sa so všetkými svojimi časťami a nedokonalosťami. Ak sme urobili chybu, je zároveň dôležité prevziať za ňu zodpovednosť, vyjadriť ľútosť a ospravedlniť sa.
8Odpustenie nie je iba pre veriacich.
-
Hoci rôzne náboženstvá podporujú odpustenie, odpusteniu sa venuje vedecká psychológia nezávisle od náboženstva. Odpúšťanie ako proces vnútorného uzdravenia je pre všetkých.
9Odpustenie je proces.
-
Odpustenie nie je iba jednoduché rozhodnutie. Je to proces, ktorý môže byť dlhodobý, niekedy aj celoživotný. Odpúšťať môžeme aj opakovane. V priebehu tohto procesu je normálne, že sa naše bolestivé emócie môžu vrátiť. Je to napr. vtedy, ak druhý zopakuje určité zraňujúce správanie. Je dôležité byť láskavý k sebe samému a s trpezlivosťou pristupovať k vlastnému tempu a spôsobu odpúšťania.
10Odpúšťanie súvisí so zlepšením zdravia a vzťahov.
-
Veľké množstvo doterajších výskumov preukázalo, že odpúšťanie vedie k zlepšeniu psychického zdravia, napr. znížením hnevu, symptómov depresie, úzkosti, posttraumatickej stresovej poruchy, ale aj zvýšením sebaúcty, nádeje a zmyslu v živote. Odpustenie tiež súvisí so zlepšením fyzického zdravia,, napr. upravuje krvný tlak, znižuje cholesterol, súvisí so zlepšením spánku.