Pravdou je, že málokedy naša odpoveď pomôže, aby bolo druhému lepšie - to, čo skutočne pomáha, je spojenie - Brené Brown

Brené Brown vo svojom krátkom animovanom videu vysvetľuje rozdiel medzi sympatiou a empatiou. Keď sa niekomu stane niečo zlé, sympatia sú naše odpovede typu “aspoň”. Teda, keď sa niekomu rozpadá manželstvo povieme “aspoň v nejakom manželstve si”, keď žena potratí bábätko, povieme “aspoň vieš otehotnieť”. V snahe pomôcť chceme vylepšiť to, ako sa druhý cíti. Prípadne sa snažíme odviesť jeho pozornosť od toho, že trpí, napríklad mu ponúkneme zmrzlinu či povieme mu vtip.

Empatia nie je o tom, že sa nevyhnutne snažíme svojou odpoveďou vylepšiť, ako sa druhý cíti. Často to ani nie je možné a zranený človek to nevyžaduje. Na niektoré situácie v živote neexistujú jednoznačné odpovede, ktoré pomôžu k tomu, aby sa druhý cítil lepšie. Čo skutočne pomáha je “spojenie” - teda byť tam s druhým vo chvíli, kedy trpí. Sadnúť si k nemu a byť s ním v tichosti. Držať ho za ruku. Nesnažiť sa naprávať.

“Empatia je voľba a je to zraniteľná voľba” (Brene Brown) - na to, aby sme sa mohli spojiť s niekým, kto trpí, sa musíme vedieť spojiť so svojimi vnútornými zraniteľnými časťami. Nie je totiž ľahké byť pri niekom kto trpí. Ide nám to lepšie, keď sme sami zažili niečo ťažké a máme skúsenosť s bolesťou či utrpením a pri snahe o empatizovanie sa s touto časťou svojho ja spojíme.

Theresa Wiseman navyše popisuje 4 hlavné kroky k preukázaniu empatie:

1. Vnímanie perspektívy druhého, teda obuť si na chvíľu jeho topánky.
2. Vyhýbať sa hodnoteniu, namiesto toho jednoducho počúvať.
3. Rozpoznať emóciu druhého, ktorú ste možno predtým aj Vy cítili v podobnej situácii.
4. Odkomunikovať druhému emóciu, ktorú sme rozpoznali, napr. “Vidím, že si veľmi smutná.”