Počet slov: 518 | Potrebný čas na prečítanie: 3 min.
Po tom, ako nás niekto zraní, je prirodzené cítiť hnev. Hnev má aj ochrannú funkciu, pomáha nám stanoviť si hranice, chrániť našu sebaúctu. Takýto typ hnevu je zvyčajne krátkodobý.
Neriešený hnev má však niekedy tendenciu prerásť v hnev dlhodobý, až v chronické prežívanie zášte, ktoré človeka zvnútra zožiera a navonok sa prejavuje ako častá podráždenosť.
Takýto hnev navyše zvykneme prenášať do našich vzťahov. Pokiaľ nás napríklad nespravodlivo zraní šéf v práci a my to nespracujeme, môžeme to prenášať doma na svojich najbližších. Navyše, svoje nevyriešené zranenia z primárnych vzťahov s našimi rodičmi máme tendenciu prenášať na našich partnerov.
Nespracované zranenia a dlhodobý hnev sa môžu prenášať aj prostredníctvom generácií. Deti tak môžu “zdediť” tendenciu rodičov prežívať zášť a zatrpknutosť, dookola si prehrávať a rozprávať príbehy zranenia. Naopak, prostredníctvom príkladu odpustenia sa môžu deti naučiť riešiť problémy a zranenia efektívnejšie.
Nevyriešený hnev má negatívny efekt aj na naše psychické a fyzické zdravie. Neodpustenie pôsobí na telo ako stresová reakcia. Vyššie neodpustenie je spojené s vnímaným zhoršením fyzického zdravia 1 a s vyšším hnevom 2 3. Navyše, neodpustenie môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku a vyššej srdcovej frekvencii 4.
Neodpustenie tak môže viesť k zhoršeniu psychického a fyzického zdravia. Ako hovorí DiBlasio 5: "Sme vlastnými obeťami nevyriešenej zášte, ktorá môže narušiť naše fyzické zdravie, emočnú stabilitu, kognitívne fungovanie, správanie a duševnú pohodu."
Na druhej strane, bolo preukázané, že odpustenie má pozitívny vplyv na naše psychické aj fyzické zdravie, lepší spánok, nižší hnev, symptómy úzkosti, depresie, ale aj vyššiu nádej či sebaúctu 6 7 a spokojnejšie vzťahy 8. Proces odpustenia môže byť síce náročný a niekedy aj dlhodobý, má však pre nás preukázateľné pozitívne dôsledky a preto stojí za to investovať do neho svoj čas a energiu.
- Seawell, A.H., Toussaint, L.L., & Cheadle, A.C. (2014). Prospective associations between unforgiveness and physical health and positive mediating mechanisms in a nationally representative sample of older adults. Psychology & Health, 29(4), 375-89. https://doi.org/10.1080/08870446.2013.856434↩
- Berry, J. W., Worthington, E. L., Jr., Parrott, L. III, O'Connor, L. E., & Wade, N. G. (2001). Dispositional forgivingness: Development and construct validity of the Transgression Narrative Test of Forgivingness (TNTF). Personality and Social Psychology Bulletin, 27(10), 1277–1290. https://doi.org/10.1177/01461672012710004↩
- McCullough, M. E., Bellah, C. G., Kilpatrick, S. D., & Johnson, J. L. (2001). Vengefulness: Relationships with forgiveness, rumination, well-being, and the Big Five. Personality and Social Psychology Bulletin, 27(5), 601–610. https://doi.org/10.1177/0146167201275008↩
- Witvliet, Ch. V., Ludwig, T. E., Vander Laan, K. L. (2001). Granting Forgiveness or Harboring Grudges: Implications for Emotion, Physiology, and Health. Psychological Science, 12(2), 117-123. https://doi.org/10.1111/1467-9280.00320↩
- DiBlasio, F. A. (1998). The use of decision-based forgiveness intervention within intergenerational family therapy. Journal of Family Therapy, 20(1), 77–94. https://doi.org/10.1111/1467-6427.00069↩
- Akhtar, S. & Barlow, J. (2018). Forgiveness therapy for the promotion of mental well-being: A systematic review and meta-analysis. Trauma, Violence, and Abuse, 19, 107-122. https://doi.org/10.1177/1524838016637079↩
- Lee, Y.R., & Enright R.D. (2019). A meta-analysis of the association between forgiveness of others and physical health. Psychol Health, 34(5), 626-643. https://doi.org/10.1080/08870446.2018.1554185↩
- Braithwaite, S. R., Selby, E. A., & Fincham, F. D. (2011). Forgiveness and relationship satisfaction: Mediating mechanisms. Journal of Family Psychology, 25(4), 551–559. https://doi.org/10.1037/a0024526↩
