Počet slov: 841 | Potrebný čas na prečítanie: 4 min.
Vo vzťahoch s rodičmi môžeme zažívať rôzne zranenia. Môžeme byť zranení pocitmi nedostatku rodičovskej lásky, nedostatkom otvorenej komunikácie, ponižovaním, osočovaním, opustením rodiča, verbálnym či fyzickým násilím, ci správaním súvisiacim so závislosťou alebo psychickou chorobou rodiča.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že odpustenie rodičovi môže človeka oslobodiť, viesť k zmierneniu hnevu, agresitivity, symptómov depresie, úzkosti, ako aj zvýšeniu sebaúcty a zlepšeniu medziľudských vzťahov 1 2 3.
Vyvstáva teda otázka, čo nám môže pomôcť odpustiť rodičom?
Výskumy skúmali ľudí, ktorí prežili rôzne zranenia od svojich rodičov s cieľom identifikácie faktorov, ktoré ľuďom pomáhajú pri odpustení svojim rodičom.
V prvom rade sa ukázalo, že odpustenie rodičovi je pravdepodobnejšie, pokiaľ ho dokáže dieťa pochopiť a prežíva voči nemu empatiu 4 5.
U dospelých detí alkoholikov sa preukázal ako najsilnejší motivujúci faktor k odpusteniu rodičovi práve pochopenie rodiča a jeho situácie, teda napríklad pochopením, že sám rodič mohol prežiť v minulosti rôzne zraňujúce a traumatizujúce skúsenosti 6.
Podobne aj odchovanci detských domovov ako najčastejší faktor podporujúci odpustenie svojim rodičom uvádzali práve pochopenie rodiča a jeho životnej situácie 6.
Pochopenie rodiča však neznamená ospravedlňovanie jeho činov alebo ich zľahčovanie. Človek môže odpustiť a stále uznávať, že správanie toho človeka bolo nesprávne a vždy bude nesprávne.
Významná sa ukazuje tiež kvalita vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Tá sa v štúdii Paleariho a kolegov 5 ukázala ako predikujúca pozitívnejšie vnímanie zraňujúceho správania rodiča, čo následne viedlo k vyššiemu odpusteniu rodičovi. Odpustenie rodičom je tiež vyššie so zvyšujúcim sa záväzkom, dôverou a spokojnosťou vo vzťahu s rodičom 5 8.
Dospelým deťom, ktorých rodič bol v manželstve neverný, pomáhalo k odpusteniu tiež jeho úprimné ospravedlnenie. Konkrétne, s úprimnosťou ospravedlnenia súvisela aj vyššia empatia voči rodičovi, ktorý bol neverný, čo následne súviselo s vyššou benevolenciou a nižším vyhýbaním sa rodičovi.
Odpustenie bolo tiež vyššie, pokiaľ ľudia vnímali, že nevera ich rodiča bola menej závažná, ako aj s dlhším časom od nevery 9.
Ukazuje sa teda, že deti môžu benefitovať z toho, že sa im rodič, ktorý sa angažoval v nevere, ospravedlní, aj keď rodič nemal za cieľ zraniť ich. Podobne odchovanci detských domovov považovali priznanie viny a uvedomenie si chyby u svojho rodiča za dôležité a prispievajúce k tomu, aby mu odpustili 7.
Tu je opäť dôležité zdôrazniť, že ospravedlnenie môže síce pomôcť k odpusteniu, nie je jeho podmienkou. Človek môže odpustiť svojmu rodičovi aj bez toho, aby sa rodič ospravedlnil. Niekedy po ospravedlnení môžeme veľmi túžiť, avšak zmenu postoja či správania druhého nedosiahneme. Nemôžeme druhého donútiť k ospravedlneniu
Preto zvlášť v takých prípadoch, keď sa druhý neospravedlní, nás môže k odpusteniu motivovať to, ako sa dlhodobo v neodpustení cítime - môžeme byť unavení z prežívania negatívnych pocitov. Takúto únavu z prežívania negatívnych pocitov uvádzali vo výskume aj odchovanci detských domovov. Odchovanci popisovali, že po správnom pochopení odpustenia (ako nezahŕňajúceho ospravedlňovanie vinníka a jeho správania, ani nevyhnutné zmierenie s ním), chceli odpustiť preto, aby sa zbavili svojho hnevu, bolesti, či nenávisti. Chceli odpustiť preto, dosiahli vo svojom živote pokoj a úľavu.
Celkovo sa teda ukazuje, že podporiť odpustenie rodičovi môže:
- pokiaľ vnímame, že náš rodič mohol byť v minulosti sám zranený či traumatizovaný
- pokiaľ cítime pochopenie pre rodiča či jeho životnú situáciu
- pokiaľ sa nám rodič úprimne ospravedlní a uzná svoju chybu
- pokiaľ prejde dlhší čas od skutku, ktorým nás rodič zranil
- pokiaľ je zranenie menej závažné
- pokiaľ máme s rodičom blízky vzťah charakterizovaný vzájomnou dôverou
- pokiaľ porozumieme, že odpustenie neznamená ospravedlňovať činy rodiča či nevyhnutne sa s ním zmieriť
- pokiaľ už nechceme ďalej prežívať hnev, bolesť, nenávisť voči rodičovi, sme z toho unavení a chceme veci inak
- Al-Mabuk, R.H., & Enright, R.D. (1995). Forgiveness education with parentally love-deprived late adolescents. Journal of Moral Education, 24(4), 427-444. https://doi.org/10.1080/0305724950240405↩
- Maio, G. R., Thomas, G., Fincham, F. D., & Carnelley, K. B. (2008). Unraveling the role of forgiveness in family relationships. Journal of Personality and Social Psychology, 94(2), 307-19. https://doi.org/10.1037/0022-3514.94.2.307↩
- Osterndorf, C.L., Enright, R.D., Holter, A.C., & Klatt, J.S. (2011). Treating adult children of alcoholics through forgiveness therapy. Alcoholism Treatment Quarterly, 29(3), 274-292. https://doi.org/10.1080/07347324.2011.586285↩
- Christensen, K. J., Padilla-Walker, L. M., Busby, D. M., Hardy, S. A. , Day, R. D. (2011). Relational and social-cognitive correlates of early adolescents' forgiveness of parents. Journal of Adolescence, 34(5), 903-13. https://doi.org/10.1016/j.adolescence.2011.01.001↩
- Paleari, F. G., Regalia, C., & Fincham, F. D. (2003). Adolescents' willingness to forgive their parents: An empirical model. Parenting: Science and Practice, 3(2), 155–174. https://doi.org/10.1207/S15327922PAR0302_03↩
- Breshears, D. (2015). Forgiveness of Adult Children Toward Their Alcoholic Parents. Qualitative Research Reports in Communication, 16(1), 38-45. https://doi.org/10.1080/17459435.2015.1086419↩
- Brann, M., Rittenour, Ch. E., & Myers, S. A. (2007). Adult Children’s Forgiveness of Parents’ Betrayals. Communication Research Reports, 24(4), 353–360. https://doi.org/10.1080/08824090701624254↩
- Thorson, A. R. (2019). Investigating the relationships between unfaithful parent’s apologies, adult children’s third-party forgiveness, and communication of forgiveness following parental infidelity. Journal of Social and Personal Relationships, 36(9), 2759–2780. https://doi.org/10.1177/0265407518799978↩
- Cmurová, J., & Záhorcová, L. (v recen. procese). Qualitative analysis of forgiveness toward parents and investigation of connections to current romantic relationship in adults raised in children’s homes. Children and Youth Services Review.↩
