Počet slov: 732 | Potrebný čas na prečítanie: 4 min.
V živote azda každého človeka sú momenty, pri ktorých sa cítime prirodzene viac osamelo – napr. nástup do novej práce či školy, presťahovanie do iného mesta či strata blízkeho. Osamelo sa však môžeme cítiť aj v iných bežných situáciách, dokonca aj vtedy, keď sme obklopení inými ľuďmi.
Osamelosť je daná naším subjektívnym pocitom, nielen počtom sociálnych interakcií. Osamelo sa teda môže cítiť i človek, ktorý má bohaté sociálne kontakty.
Osamelosť môže byť tak chápaná dvojako: sociálna (chýbajúce zapájanie sa do sociálnych vzťahov) a emocionálna osamelosť (prameniaca z absentujúcej úzkej citovej väzby) 1.
Medzi rizikové faktory súvisiace s osamelosťou patria:
- vek: vrchol osamelosti prežívajú mladí ľudia (okolo 19. rokov), potom dochádza k jej poklesu počas stredného veku a opätovne stúpa so starnutím (okolo 70. rokov) 2
- niektoré štúdie zistili, že viac osamelo sa cítia ľudia zo sociálne slabších skupín 3, no iné naopak toto zistenie nepotvrdili
- viac osamelí sa preukázali aj jednotlivci žijúci v mestských oblastiach, oproti tým vidieckym 4
- vyššiu osamelosť popisujú ženy v porovnaní s mužmi 5
- vyššia osamelosť bola tiež uvádzaná u vdov a vdovcov 5
- výraznejšia osamelosť je tiež prežívaná ľuďmi s obmedzenými zdrojmi sociálnej opory 6
Problematika faktorov, ktoré môžu súvisieť s osamelosťou je však pomerne komplexná. Osamelo sa môže cítiť človek v každom veku, v rôznej etape života, nehladiac od jeho vzdelania, či sociálnej vrstvy, z ktorej pochádza.
Významne závažným problémom je pociťovanie chronickej osamelosti, ktorá môže súvisieť so zhoršenými aspektami tak duševného, ako i fyzického zdravia.
Osamelosť sa spája s rôznymi negatívnymi psychologickými ťažkosťami. Štúdie venujúce sa problematike osamelosti preukázali, že ľudia, ktorí sa cítia viac osamelo, prežívajú tiež vyššiu:
Úzkosť, stres a depresiu a je u nich prítomných viac samovražedných tendencií.
Navyše, osamelosť spolu so sociálnym vyčlenením a vyhýbaním môžu viesť k rozvoju niektorých psychotickým ochorení, ako je napr. schizofrénia 7.
Osamelosť, a s ňou ruka v ruke idúca chýbajúca sociálna opora, môžu predikovať aj ťažkosti v oblasti fyzického zdravia, ako napríklad78:
- Zápalové procesy (osamelí ľudia majú v plnej prevádzke gény, ktoré spúšťajú zápalové procesy, pričom priveľa zápalu v tele sa môže spájať s ďalšími vážnymi ochoreniami)
- Rozvoj kardiovaskulárnych ochorení
- Zvýšený krvný tlak
- Chronické bolesti
- Podvýživa
- Znížená kvalita spánku
- Kognitívne deficity
Faktorom, ktorý najviac pomáha zmierniť osamelosť je kvalita vzťahov, nie ich kvantita. Oplatí sa teda investovať svoj čas a energiu do najužšieho okruhu blízkych – rodiny či priateľov, napomôcť môžu i dobré vzťahy so susedmi, či komunita, v ktorej žijeme.
Rizikovými však môžu byť i sociálne siete, ktoré na prvý pohľad umožňujú rýchlejšie a bezproblémovejšie spájanie medzi ľuďmi. Pri osamelých ľuďoch však môžu zvyšovať pocit osamelosti. Problémom môže byť i pasívne používanie sociálnych médií – osamelí ľudia len sledujú obsah (ktorý je zväčša výberom toho najpozitívnejšieho), a tak prehlbujú svoj pocit izolácie.
Pomôcť môže napríklad selekcia – nesledovať vzdialené známosti, zapnúť si notifikácie len na okruh najbližších priateľov a občas aktívne prispieť 9.
- Weiss, R. S. (1973) Loneliness: the experience of emotional and social isolation. Cambridge, MA. US: the MIT press.↩
- Luhmann, M., & Hawkley, L. C. (2016). Age differences in loneliness from late adolescence to oldest old age. Developmental psychology, 52(6), 943–959. https://doi.org/10.1037/dev0000117↩
- Bosma, H., Jansen, M., Schefman, S., Hajema, K. J., & Feron, F. (2015). Lonely at the bottom: a cross-sectional study on being ill, poor, and lonely. Public health, 129(2), 185–187. https://doi.org/10.1016/j.puhe.2014.11.016↩
- Karmakar., A, & Raychaudhuri, S. (2015). Loneliness & depression: An urban syndrome. The International Journal of Indian Psychology, 2(4), 174–82. https://doi.org/10.25215/0204.074↩
- Golden, J., Conroy, R. M., Bruce, I., Denihan, A., Greene, E., Kirby, M., & Lawlor, B. A. (2009). Loneliness, social support networks, mood and wellbeing in community-dwelling elderly. International journal of geriatric psychiatry, 24(7), 694–700. https://doi.org/10.1002/gps.2181↩
- Czaja, S. J., Moxley, J. H., Rogers, W. A. (2021). Social Support, Isolation, Loneliness, and Health Among Older Adults in the PRISM Randomized Controlled Trial. Frontiers in Psychology, 12. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2021.728658↩
- Shovestul, B., Han, J., Germine, L., & Dodell-Feder, D. (2020). Risk factors for loneliness: The high relative importance of age versus other factors. PloS one, 15(2), e0229087. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0229087↩
- Cole, S. W., Hawkley, L. C., Arevalo, J. M., Sung, C. Y., Rose, R. M., & Cacioppo, J. T. (2007). Social regulation of gene expression in human leukocytes. Genome biology, 8(9), R189. https://doi.org/10.1186/gb-2007-8-9-r189↩
- Lawton, G. (2020). This Book Could Save Your Life: The Real Science To Living Longer Better. John Murray.↩
