Počet slov: 574 | Potrebný čas na prečítanie: 3 min.
Množstvo výskumov ukazuje, že ľudia, ktorí prežili traumu v detstve, prežívajú nepriaznivé následky na ich psychické a fyzické zdravie, či vzťahy v dospelosti (viď. predchádzajúci príspevok o nepriaznivých skúsenostiach v detstve).
Prežitie traumy však nie je vždy spojené iba s negatívnymi následkami. Niekedy obete traumy popisujú pozitívne zmeny, nazývané tiež posttraumatický rozvoj.
Posttraumatický rozvoj sa dostavuje ako následok mimoriadne nežiaducich udalostí. Pri posttraumatickom rozvoji sa ľudia dostávajú nad svoju doterajšiu úroveň adaptácie, psychického fungovania a porozumenia životu.
Pri posttraumatickom rozvoji sa osobnosť mení k lepšiemu, rozvíja, prebudováva, bohatšie sa štrukturujú osobnostné dimenzie 1.
Podľa O’Learyho a Ickovicsa 2 existujú tri možné dopady traumy: prežitie, uzdravenie a prosperovanie. Tí, ktorí traumu iba prežijú, sa nikdy nedostanú na svoju predchádzajúcu úroveň fungovania v živote. Tým, ktorí sa uzdravia, sa podarí dostať na svoju predchádzajúcu úroveň fungovania. Avšak tí, ktorí zo skúsenosti prosperujú, sa dostanú nad úroveň svojho predchádzajúceho fungovania a v dôsledku skúsenosti “rastú” a rozvíjajú sa ako ľudské bytosti.
Posttraumatický rozvoj teda nie je iba o naučení sa žiť s následkami traumy - je prirovnávaný k odrazovému mostíku k ďalšiemu individuálnemu rozvoju, prosperovaniu a osobnému rastu 3.
Dospelí, ktorí zažili v detstve traumu a popisovali zážitky posttraumatického rozvoja, často popisovali zmeny v nasledovných oblastiach:
- zmena niektorých aspektov osobnosti a vzťahu k sebe - väčšie vnímanie svojich silných stránok, svojej osobnej sily a nezdolnosti, väčší súcit a empatia voči druhým
- zmenený pohľad na život - schopnosť oceňovať maličkosti, prijať svoju minulosť, žiť v prítomnosti, vnímať, že zmena je nevyhnutnou súčasťou života
- zmena vzťahov s druhými - väčšie ocenenie blízkych vzťahov, schopnosť priamej a otvorenej komunikácie, lepšia selekcia toho, s kým sa “oplatí” nadviazať blízky vzťah4 5 6 7
Je však dôležité uvedomiť si, že pozitívne zmeny po traume môžu existovať súčasne spolu s negatívnymi. To znamená, že trauma ako taká je vždy negatívna a bolestivá skúsenosť, aj keď ľudia, ktorí sa z traumy uzdravujú, môžu po ceste objaviť určité pozitíva.
Rovnako tak - pokiaľ nezažívate pozitíva následky v dôsledku traumy, nie je to vaša chyba a je to tak v poriadku.
Pozitívne zmeny nemusia nastať vždy. Niekedy je k ich rozvoju potrebný dlhší čas, ako aj dlhodobá psychoterapeutická práca.
Ako je to u vás? Zažili ste nejaké pozitívne dôsledky traumy?
- Tedeschi, R. G., & Calhoun, L. G. (2004). Posttraumatic Growth: Conceptual Foundations and Empirical Evidence. Psychological Inquiry, 15(1), 1–18. https://doi.org/10.1207/s15327965pli1501_01↩
- O’Leary, V. E., & Ickovics, J. R. (1995). Resilience and thriving in response to challenge: An opportunity for a paradigm shift in women’s health. Women’s Health: Research on Gender,Behaviour and Policy, 1, 121-125.↩
- Tedeschi, R. G., & Calhoun, L. G. (1996). The Posttraumatic Growth Inventory: Measuring the positive legacy of trauma. Journal of Traumatic Stress, 9, 455-471↩
- Brooks, M., Graham-Kevan, N., Robinson, S., & Lowe, M. (2021). “I get knocked down, but I get up again” – A qualitative exploration of posttraumatic growth after multiple traumas. Traumatology, 27(3), 274–284. https://doi.org/10.1037/trm0000299↩
- Ickovics JR, Meade CS, Kershaw TS, Milan S, Lewis JB, Ethier KA. (2006). Urban teens: Trauma, posttraumatic growth, and emotional distress among female adolescents. J Consult Clin Psychol. 2006 Oct;74(5):841-50. https://doi.org/10.1037/0022-006x.74.5.841↩
- Sheridan G, Carr A. Survivors' lived experiences of posttraumatic growth after institutional childhood abuse: An interpretative phenomenological analysis. Child Abuse Negl. 2020 May;103:104430. https://doi.org/10.1016/j.chiabu.2020.104430↩
- Woodward, C., & Joseph S. (2003) Positive change processes and post-traumatic growth in people who have experienced childhood abuse: understanding vehicles of change. Psychol ogy and Psychotherapy, 76(Pt 3), 267-83. https://doi.org/10.1348/147608303322362497↩
