Mnohé deti zažijú v ranom detstve bolestivé skúsenosti, ktoré ich môžu traumatizovať. Svetová zdravotnícka organizácia (World health organization, WHO, ¹) hovorí o tzv. nepriaznivých zážitkoch z detstva ("adverse childhood experiences", ACEs), ktoré zahŕňajú časté a veľmi intenzívne zdroje stresu, s ktorými sa človek môže v detstve stretnúť.

K takýmto zážitkom patria rôzne druhy násilia, zneužívania, zanedbávania, násilie medzi rodičmi alebo opatrovníkmi, iné typy závažnej dysfunkcie v rodine, ako je zneužívanie alkoholu a návykových látok, ale aj rovesnícke násilie (šikanovanie, bitky), komunitné a kolektívne násilie (WHO).

Do dnešného dňa veľké množstvo výskumov preukázalo spojitosť traumatizácie, značného a dlhodobého stresu v detstve s celoživotnými, negatívnymi dôsledkami pre zdravie človeka, jeho psychickú pohodu, ako i medziľudské vzťahy.

Zážitky ranej traumatizácie ovplyvňujú skorý vývoj mozgu, môžu ohroziť fungovanie nervového, endokrinného a imunitného systému dieťaťa a dospelého, a tak môžu spôsobovať signifikantné zmeny na úrovni fyziológie a ovplyvňovať reakciu človeka na stres ^{2 3}.

Výskum preukázal vzťah nepriaznivých zážitkov v detstve s dlhodobými nepriaznivými následkami v dospelosti, ako je prežívanie úzkostí a chronických bolestí ⁴, problémov so spánkom ⁵, bolestí hlavy ⁶, rozvojom alkoholizmu a depresie ⁷, fyzickou neaktivitou, obezitou, diabetom, fajčením, zneužívaním alkoholu a návykových látok, problematickým sexuálnym správania, ale aj chorobami srdca a rakoviny ⁸.

Po psychickej stránke obete ranej traumatizácie často zažívajú dlhodobý hnev ⁹, opakované ruminačné myšlienky na traumu ¹⁰, ktoré sú zároveň často spojené s prežívaním nízkej nádeje v živote ¹¹.