Čo to vlastne odpustenie je? Zdá sa to byť intuitívne zrejmé, a predsa sa odpustenie až príliš často zamieňa s niečím, čím nie je, čo môže viesť k tomu, že sa ľudia odpustenia boja, nechcú odpustiť.

✨ Odpustenie nie je ospravedlňovanie zranenia.

Autentické odpustenie nie je, keď hovoríme, že “nám ten druhý určite nechcel ublížiť”, prípadne, že “sme si to zaslúžili”. Pri ospravedlňovaní zranenia sa ľudia často presvedčia, že si zranenie zaslúžili, lebo druhý mal dobré dôvody na to, aby ich zranil. S takouto tendenciou sa môžeme stretnúť napríklad u týranej ženy, ktorá môže ospravedlňovať partnerove násilie obviňovaním seba za vyprovokovanie.

Odpustenie je o uznaní, že dané správanie nebolo vhodné, nezaslúžili sme si ho a nemalo by byť opakované.

✨ Odpustenie nie je popieranie zranenia.

Niekedy sa stretneme s tým, že sa zranený človek navonok správa tak, akoby žiadnu bolesť zo zranenia neprežíval, hovorí, že “sa nič také vážne nestalo”, čo však nemusí vždy znamenať, že druhému odpustil - ale môže to byť skôr prirodzenou, obrannou tendenciou pred veľkou bolesťou zo zranenia. Pri odpustení zranenie nepopierame, ale naopak, v rámci uvedomenia si zraňujúceho správania zo strany druhého uznávame, že ako ľudia máme právo na to, aby sa k nám iní správali s rešpektom.

Neodpúšťame preto, že sa ,,nič také vážne nestalo“, ale odpúšťame napriek tomu, že sa stalo niečo vážne.

✨ Odpustenie nie je zmierenie a ani nemusí zmierenie zahŕňať.

V zdravých, funkčných vzťahoch je v poriadku a dokonca prospešné, keď odpustenie smeruje k zmiereniu, teda obnoveniu vzťahu po konflikte či zranení. Nie vždy však musí odpustenie zahŕňať zmierenie. Sú prípady, kedy nie je vhodné a ani bezpečné zmieriť sa s človekom, ktorý nás zranil. To napríklad vtedy, keď nás opakovane sklamáva, nemôžeme mu dôverovať či náš vzťah nie je funkčný. Pre zmierenie je navyše dôležité obnovenie dôvery, často na oboch stranách.

Odpustenie môže prebiehať výlučne v našom vnútri, bez toho, aby sme sa zmierili s druhým človekom.

✨ Odpustenie nie je zabudnutie.

Zabudnúť na zranenie znamená potlačiť ho. Pokiaľ nemáme amnéziu, nie je možné na zranenie zabudnúť. Spomienka na zranenie je pre nás dôležitá, vďaka nej vieme, na čo si dávať v budúcnosti pozor. Vďaka odpusteniu však môže byť spomienka na zranenie menej bolestivá.

Odpustiť neznamená zabudnúť, ale spomínať bez veľkej bolesti a hnevu.