Počet slov: 1126 | Potrebný čas na prečítanie: 6 min.
Pokorní ľudia sú nám zvyčajne sympatickejší ako ľudia namyslení. Čo to však v skutočnosti znamená byť pokorný a v čom sa pokora líši od nízkej sebaúcty alebo naopak od nadradenosti?
Pokoru je možné definovať ako schopnosť primeraného hodnotenia svojich vlastných schopností a úspechov. Byť pokorný neznamená znižovať svoju hodnotu (ako je to pri nízkej sebaúcte), ale ani vyvyšovať sa nad druhých. Naopak - pokora je o schopnosti priznať svoje nedokonalosti a limitácie, ale aj vnímať svoje úspechy v širšom kontexte 1. Pri vlastných previneniach sa pokorný človek nenechá pohltiť hanbou. Pri vlastných úspechoch sa nenechá pohltiť pýchou. Primerane pokorný človek tak vníma, že každý človek môže zažívať ako úspechy, tak aj neúspechy.
Pokorný človek sa nevníma ani príliš pozitívne, ani príliš negatívne. Pokiaľ sa opýtame pokorného človeka, aby sa popísal, bez väčších problémov spomenutie ako svoje silné stránky, tak aj negatíva a limitácie. Vo vzťahu sa pokorný človek viac zameriava na druhého ako na seba 2. Nie je zameraný iba na svoje prežívanie, dokáže vnímať potreby druhého, prežívať voči nemu empatiu.
A ako spoznáme pokorného človeka, keď s ním vedieme rozhovor na istú tému? Pokorný človek sa tvrdohlavo nedrží iba svojej pravdy, nesnaží sa nás o nej presvedčiť, bez toho, aby si vypočul náš názor. Pokorný človek nie je zameraný iba na svoje vnímanie reality, naopak - je otvorený novým myšlienkam, ako aj protirečiacim informáciám a radám. Pokorný človek tak dokáže zmeniť názor a uznať svoju nepravdu.
Výskumy ukazujú, že byť pokorný má svoje výhody - pokora je spojená s vyšším šťastím, prežívaním vyššej osobnej pohody a celkovej životnej spokojnosti 3 4, pričom práve schopnosť rozpoznať svoje limitácie, akceptovať seba a realitu také aké sú, typické pre pokorných ľudí, k tomu prispievajú 4. Pokorní ľudia zároveň prežívajú väčšiu vďačnosť za to, čo v živote majú 5, dokážu sa viac tešiť z maličkostí.
Pokora je však významná aj vo vzťahovom kontexte. Doterajší výskum ukazuje, že pokornejší ľudia s väčšou ľahkosťou odpúšťajú druhým 6 7 8. Prečo je pokora spojená s vyššou pravdepodobnosťou odpustenia? Je to preto, že pokornejší ľudia dokážu jednoduchšie akceptovať svoje vlastné limitácie, a tak aj k omylom druhých dokážu pristupovať súcitnejšie a tolerantnejšie 1.
Vo vzťahu však nie je dôležité iba to, nakoľko je sám človek pokorný, ale aj nakoľko vníma svojho partnera ako pokorného. Psychologické výskumy ukazujú, že ak človek vníma svojho partnera ako pokorného, má k nemu pozitívnejšie postoje 9 a s vyššou pravdepodobnosťou mu aj odpustí po vzťahovom ublížení 10. Naopak, pokiaľ vníma svojho partnera ako nadradeného, má vyššiu tendenciu vyhýbať sa mu, prípadne mu vrátiť to, ako mu ublížil - ako sa ukázalo v našom výskume na slovenskej populácii 11.
Worthington 12 hovorí o dôležitosti pokory pre odpustenie druhému v rámci svojho modelu „empatia-pokora-záväzok“. Tento model hovorí o tom, že na to, aby človek mohol odpustiť tomu, kto ho zranil, potrebuje byť voči nemu empatický. Samotná empatia však nestačí. Človek musí byť zároveň pokorný, schopný uznať, že on sám mohol niekedy vykonať alebo chcel vykonať podobné veci ako človek, ktorý ho zranil. Keď sa takto v minulosti človek previnil, chcel, aby mu bolo odpustené a táto vedomosť mu môže pomôcť odpustiť druhému. Človek tak prichádza k uvedomeniu, že by nebolo správne chcieť odpustenie pre seba a nedokázať ho dať druhému, uvedomuje si, že zbaviť sa nenávisti, hnevu a túžby po pomste je správna vec. V poslednej časti modelu autor hovorí o potrebe záväzku k odpusteniu. Na základe Worthingtona, odpustenie môže byť vnútorne prežívané, avšak je skutočnejšie, keď človek vykoná nejaký vonkajší záväzok k odpusteniu. Takým záväzkom môže byť povedanie o odpustení poradcovi, napísanie certifikátu, v ktorom sa človek zaviaže k odpusteniu, ale aj snaha o obnovu vzťahu.
Aké odporúčania teda pre nás plynú z doterajších zistení? Pre našu spokojnosť, ale aj spokojnosť našich blízkych je dôležité kultivovať pokoru. Môžeme sa snažiť:
- pracovať na uvedomení si svojich silných stránok, ale aj svojich limitácií
- nevyvyšovať svoje úspechy nad ostatných, ale ani nepodceňovať ich
- načúvať druhým so záujmom
- byť otvorený rôznym pohľadom na skutočnosť
- byť vďačný za to, čo máme (môžeme sa zamerať na tie najjednoduchšie veci, ako je strecha nad hlavou, jedlo, či fakt, že máme blízkych, s ktorými môžeme zdieľať svoje radosti i starosti)
- nebáť sa požiadať o pomoc, keď ju potrebujeme
- vyhľadávať spätnú väzbu od druhých, môže nás posunúť
A na záver, nezabúdajme, že všetci máme ako ľudia spoločné jedno - sme omylní. Tak ako potrebujeme niekedy odpustenie my, potrebujú ho aj naši blízki. Keď im odpustíme, uľaví sa nám a pokiaľ sú obe strany ochotné pracovať na zmierení, náš vzťah sa môže uzdraviť, až zlepšiť.
- Tangney, J. P. (2000). Humility: Theoretical Perspectives, Empirical Findings and Directions for Future Research. Journal of Social and Clinical Psychology, 19(1), 70–82. https://doi.org/10.1521/jscp.2000.19.1.70↩
- Davis, D. E., Hook, J. N., Worthington, E. L., Jr., Van Tongeren, D. R., Gartner, A. L., & Jennings, D. J., II. (2010). Relational Spirituality and Forgiveness: Development of the Spiritual Humility Scale (Shs). Journal of Psychology and Theology, 38(2), 91–100. https://doi.org/10.1177/009164711003800202↩
- Sapmaz, F., Yıldırım, M., Topcuoğlu, P., Nalbant, D., & Sızır, U. (2015). Gratitude, forgiveness and humility as predictors of subjective well-being among university students. International Online Journal of Educational Sciences, 8(1). https://doi.org/10.15345/iojes.2016.01.004↩
- Zawadzka, A. M., Zalewska, J. (2013). Can humility bring happiness in life? The relationship between life aspirations, subjective well-being, and humility. Annals of Psychology.↩
- Kruse, E., Chancellor, J., Ruberton, P. M., & Lyubomirsky, S. (2014). An upward spiral between gratitude and humility. Social Psychological and Personality Science, 5(7), 805–814. https://doi.org/10.1177/1948550614534700↩
- Çardak, M. (2013). The relationship between forgiveness and humility: A case study for university students. Educational Research and Reviews, 8(8), 425-430. https://doi.org/10.5897/ERR2012.1071↩
- Dwiwardani, C., Hill, P. C., Bollinger, R. A., Marks, L. E., Steele, J. R., Doolin, H. N., Wood, S. L., Hook, J. N., & Davis, D. E. (2014). Virtues Develop from a Secure Base: Attachment and Resilience as Predictors of Humility, Gratitude, and Forgiveness. Journal of Psychology and Theology, 42(1), 83–90. https://doi.org/10.1177/009164711404200109↩
- Sandage, S. J., Jankowski, P. J., Bissonette, C. D., & Paine, D. R. (2017). Vulnerable narcissism, forgiveness, humility, and depression: Mediator effects for differentiation of self. Psychoanalytic Psychology, 34(3), 300–310. https://doi.org/10.1037/pap0000042↩
- Van Tongeren, D. R., Davis, D. E., & Hook, J. N. (2014). Social benefits of humility: Initiating and maintaining romantic relationships. The Journal of Positive Psychology, 9(4), 313-321. https://doi.org/10.1080/17439760.2014.898317↩
- Goddard, W. H., Olson, J. R., Galovan, A. M., Schramm, D. G., & Marshall, J. P. (2016). Qualities of Character That Predict Marital Well-Being. Family Relations, 65(3), 424-438. https://doi.org/10.1111/fare.12195↩
- Fupšová, T., & Záhorcová, L. (in press). Empathy and humility as predictors of forgiveness towards one’s partner and relationship satisfaction in young adults. Studia Psychologica.↩
- Worthington, E. L. (1998). An empathy-humility-commitment model of forgiveness applied within family dyads. Journal of Family Therapy, 20(1), 59–76. https://doi.org/10.1111/1467-6427.00068↩
